Otázka
Niektorí tvrdia, že protipandemické opatrenia (nosenie rúšok, obmedzenie prevádzok sú v rozpore s Ústavou SR. Aký je váš názor?
Odpoveď
Naposledy aktualizované časti odpovede sú vyznačené červenou farbou.
Opatrenia sú aktuálne vydávané Úradom verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) na základe § 59b zákona č. 3 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktoré zmocnilo Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia na území alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb všeobecne záväzným právnym predpisom, pričom sa zakotvilo, že na predpisy vydávané ÚVZ SR a regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva sa nevzťahuje zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
Opatrenia ako také sú teda na základe spomenutej právnej úpravy platné.
Rozhodnutia Ústavného súdu SR nemajú spätnú pôsobnosť, a teda aj prípadné rozhodnutie o neústavnosti spomenutej právnej úpravy by nemalo spätnú účinnosť, nastolilo by len stav do budúcnosti, kedy by už tam uvedené štátne inštitúcie stratili oprávnenie prijímať na základe napadnutého ustanovenia ďalšie opatrenia a štát by musel prijať novú právnu úpravu.
Pre úplnosť uvedieme, že Ústavný súd SR zatiaľ prijal nasledujúce rozhodnutia vo veci pandemickej situácie:
-
PL. ÚS 22/2020, v ktorom uznal ústavnosť uznesenia vlády SR č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu.
-
PL. ÚS 2/2021, v ktorom uznal ústavnosť uznesenia vlády SR č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu.
-
PL. ÚS 4/2021, v ktorom vyslovil neústavnosť niektorých ustanovení zákona č. 355/2007 Z. z. v jeho znení účinnom do 29. 12. 2021, konkrétne ustanovení, ktoré
i/ oprávňovalo MZ SR, ÚVZ SR a reginálne úrady verejného zdravotníctva nariaďovať ďalšie opatrenia, ktorými mohli zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas,
ii/ medzi opatrenia na predchádzanie ochoreniam zahŕňalo aj „izoláciu v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a „karanténne opatrenia“,
iii/ zahŕňalo pod opatrenia vydávané ÚVZ SR a regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva aj "karanténu osoby podozrivej z nákazy" a "karanténu" osôb vstupujúcich na územie SR,
iv/ fyzickým osobám nariaďovali povinnosť podrobiť sa "karanténnym opatreniam".
Pre aspoň stručné vysvetlenie uvádzame, že ÚS SR videl neústavnosť uvedených ustanovení v nasledujúcich bodoch:
- Šírka formulácie napadnutých ustanovení v bode i/ hore neposytovala potrebné záruky ochrany jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi do základných práv a slobôd, čím určovanie medzí základných práv a slobôd vyhradené zákonodarnej moci neprípustne prenechávala podzákonnej normotvorbe, najmä z dôvodu, že formulácie splnomocňovacách ustanovení pre vydávanie normatívnych právnych aktov ministerstvom a úradmi verejného zdravotníctva neboli z ústavného hľadiska správne.
- ÚS SR konštatoval vo vzťahu k bodom ii/ až iv/ hore, že sa vyžaduje odlišný prístup k právnemu inštitútu izolácie na jednej strane a ku karanténnym opatreniam (karanténe) na strane druhej – je v poriadku, ak je izolácia realizovaná v domácom prostredí, nebolo však v poriadku, ak bola izolácia tak, ako bola v zákone definovaná, realizovaná mimo domáceho prostredia. Vo vzťahu ku karanténe videl ÚS SR neústavnosť najmä v jej samotnej definícii – bolo ju nutné vnímať ako obmedzenie osobnej slobody a ako také, zákon nedostatočne určoval jej zákonné medze; šrka zákonnej formulácie karantény spojená s absenciou legálnych definícií, ktoré by svojou presnosťou a ohraničenosťou zohľadnili mieru obmedzenia osobnej slobody, vytvárala riziko zásahov do osobnej slobody, ktoré sa síce mohli javiť ako formálne súladné so zákonom, no v dôsledku použitia nedostatočne legálne definovaných, a tým neurčitých pojmov sa mohli stať nekontrolovateľnými. Sumarizáciu rozhodnutia priamo z tlačového oddelenia ÚS SR si môžete prečítať tu a celé rozhodnutie tu.
Na tomto mieste je potrebné ešte uviesť, že Národná rada SR prijala zmenu predmetného zákona v dotknutých ustanoveniach prakticky ihneď po vyhlásení nálezu (ešte pred jeho publikovaním v Zbierke zákonov), aby odstránila nedostatky právnej úpravy, ako ich vytýkal ÚS SR. -
PL. ÚS 4/2021, v ktorom uznal ústavnosť toho, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených zákonom č. 355/2007 Z. z. a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
-
PL. ÚS 8/2021, v ktorom uznal ústavnosť právneho základu na vydávanie opatrení (tzv. pandemických vyhlášok) Úradom verejného zdravotníctva podľa § 59b (pozri hore), ktorým je vestník vlády. ÚVZ tak naďalej tieto vyhlášky môže publikovať týmto ústavne konformným spôsobom (zdôvodnenie rozhodnutia a odlišné stanoviská niektorých ústavných sudcov je možné nájsť tu).
-
PL. ÚS 14/2021, v ktorom uznal ústavnosť právneho základu na dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19 (zdôvodnenie rozhodnutia a odlišné stanovisko jedného ústavného sudcu je možné nájsť tu).
Odpoveď spracovaná podľa aktuálneho právneho stavu ku dňu 3. 12. 2021, aktualizácie 3. 1. 2022, 21. 2. 2022.